Vladiča

Poloha:
Leží v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti pri brehu Chotčianky a v doline Javorového potoka, pri štátnej hranici s Poľskom, v nadmorskej výške okolo 336 m. Mierne členitý povrch chotára so strmými svahmi tvorí treťohorný flyš. Prevláda súvislý les s porastom buka, jedle a brezy. História:
Po pravom brehu bola Vyšná Vladiča, ktorá patrila do Šarišskej stolice a pri ľavom brehu rieky ležala Nižná Vladiča, ktorá patrila do Zemplínskej stolice. Obe od roku 1965 tvoria obec Vladiča. Kráľ Matej v roku 1470 opätovne daroval šľachticom z Rozhanoviec panstvo Makovicu, ku ktorému patrila aj Vladiča. Z listín je zrejmé, že sídlo už jestvovalo už pred rokom 1470. Predpokladá sa, že obec založili usadlíci podľa zákupného práva v polovici 15. storočia. Koncom 16. storočia sídlisko pozostávalo len z 2 - 3 domov šoltýsov. Začiatkom 17. storočia sa tu opäť usadili poddaní. Vyšná a Nižná Vladiča boli malými dedinami s valšsko - rusínskymi obyvateľmi.
Vladiča je poľnohospodárska obec, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pasienkárstvom, prácou v lesoch a tkaním plátna. Časť obyvateľstva po roku 1945 odchádza za prácou do iných obcí. Súčasnosť:
Vladiča spolu so Suchou a Driečnou majú veľkosť katastra 3000 ha. V obciach sú kultúrne domy a štyri kostoly. V Driečnej je pravoslávny kostol z roku1819, V Suchej grécko - katolícky z roku 1886, vo Vladiči je barokový kostol z roku 1838. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

späť