Miňovce

Poloha:
Obec Miňovce leží v južnej časti Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny, v doline Ondavy v nadmorskej výške okolo 175 m. Povrch je v západnej časti rovinný, vo východnej mierne členitý, povrch chotára tvoria vrstvy flyšu a štvrtohorné náplavy Ondavy. Súvislý les s porastom buka a duba je vo východnej časti.

História:
Po prvýkrát sa spomína v roku 1430, keď sa šľachtici z Perína dohodli o dedení panstva Stropkov a v tejto listine je aj najstaršia zmienka o tejto dedine. Vzhľadom na skutočnosť, že sa Miňovce ešte nevyskytujú v listinách z rokov 1408 a 1410 o vlastníctve vtedajších dedín stropkovského panstva, založenie miňovského sídliska spadá medzi roky 1410 a 1430. Len v listinách z roku 1430 sú Miňovce zapísané pod maďarským názvom v zmysle Miňova Poruba. Názov dosvedčuje, že sídlisko založil šoltýs Miňo s poddanými podľa zákupného práva. Po založení sídliska vznikol aj ľudový názov Miňovec či Miňovce, z ktorého pochádzal trvalé maďarizovaný názov Miňoviec. Miňovce založili zaiste valaško-rusínski usadlíci, lebo také obyvateľstvo žilo v dedine dokázateľne v 16 storočí. V 15. až 17. storočí patrili Miňovce nepretržite k stropkovskému panstvu. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 v Miňovciach vtedy okrem šoltýsa hospodárilo šesť valašských, rusínskych domácnosti. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa. Na prelome 16 a 17 storočia boli Miňovce malou dedinou s valašským, rusínskym obyvateľstvom. V prvej polovici 17 storočia valašské domácnosti chudobneli. V roku 1639 žila v Miňovciach len jedna poddanská domácnosť. V druhej polovici 17. storočia alebo začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo a Miňovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1715 žilo v Miňovciach 14 poddanských domácnosti, v roku 1720 len sedem. Počas prvého celokrajinského sčítania ľudu v roku 1787 mala 25 domov a 162 obyvateľov, podľa súpisu z roku 1828 tu bolo 31 domov a 229 obyvateľov, v roku 1869 mala 154 a v roku 1910 230 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a drevorubačstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej župy.Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podnikoch najmä v Stropkove.
Obyvatelia pracovali ako drevorubači a chovali dobytok. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podnikoch najmä v Stropkove.
Súčasnosť:
Veľkosť katastra je 600 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola 1. - 4. ročník, počítačová učebňa, materská škola so školskou jedálňou a grécko - katolícky kostol Panny Márie z roku 1838 - kultúrna pamiatka zapísaná v zozname č. ÚZPF 10382/0.
V obci je Zmiešaný tovar a potraviny LEM - obchodná prevádzka (p.z.1), Pohostinstvo Eva -obchodná prevádzka (p.z.1), Cukrárenská výroba - výrobná prevádzka (p.z.1) a Lacný textil - obchodná prevádzka (p.z.1).
Obec je členom Mikroregiónu Ondava so sídlom v Duplíne od 1.9.2003. V obci sa pravidelne uskutočňujú kultúrne, spoločenské a športové podujatia ako Deň matiek, Vianočné oslavy, Vítanie nového roka, Futbalový turnaj a Športový deň obce. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

späť