Kručov

Poloha:

História:
Od roku 1270 do roku 1523 patrilo panstvo hradu Čičva Rozgoňovcom. Šľachtici z Rozhanoviec založili staršiu obec Lomné a ďalšie osady. Medzi ne patril aj Kručov na tzv. nemeckom práve. Osadníkov nových obcí uvedení šľachtici získavali predovšetkým z domáceho (slovenského) obyvateľstva svojich starších dedín (ako o tom svedčí názov obce Kručov), ale aj zo severne susediaceho Poľska, Haličska a iných oblastí. Túto širšie rozvinutú osídľovaciu aktivitu svojich majetkov si šľachtici z Rozhanoviec v roku 1361 dali potvrdiť aj kráľom Ľudovítom I., ktorý všetkých osadníkov, prichádzajúcich na ich majetky z Poľska, Ruska, ale i domácich zúčastňujúcich sa zakladania nových osád, oslobodil od mýtnych poplatkov. Prvú založili osadu Lomné pred rokom 1347. V listine z roku 1363 sú uvedené ďalšie Ruská Voľa - Poruba, Valkov, Matiaška. Po roku 1363 v tejto časti svojho majetku založili Bžany, písomne doložené v roku 1372. Pred rokom 1382 šľachtici z Rozhanoviec k hradnému panstvu Čičava pričlenili aj územie v povodí hornej Ondavy, severne od Lomného, kde zabrali staršiu osadu Nižná Olšava, predtým pravdepodobne patriaca k Modrému Poľu, panstvu Ákošovcov. V roku 1379 sa uskutočnila výmena majetkov Ákošovcov s Petrom Cudarom, ktorý sa začal považovať aj za majiteľa všetkých i bývalých majetkov Ákošovcov v severnej časti Zemplínskej stolice- Na základe toho roku 1382 začlenil polovicu Lomného a Kobylnice a celé osady Kručov - Cruchow, Olšavu.
Kručov sa nevyskytuje v listinách o dedinách panstva Čičava ani iných panstiev zo začiatku druhej polovice 14. stor. Z toho dôvodu predpokladáme, že tamojšie sídlisko vzniklo až v sedemdesiatych rokoch
14. stor.
Prvá písomná správa o dedine Kručov (possessiones Cruchow) je v listine z roku 1382 o vrátení Kručova a susedných dedín (Lomné, Olšavu, Kobylnice..) v Zemplínskej župe, ktoré zabral Peter Cudar a pričlenil k panstvu Makovica, oprávneným vlastníkom a to šlachticom z Rozhanoviec, ktorí v tejto oblasti predstavovali jednu z najbohatších feudálnych rodín. Majiteľ Čičavského panstva Osvald z Rozhanoviec sa sťažoval až na kráľovskom dvore proti násilnému zväčšovaniu majetkov mocných pánov Makovického hradu. Rozsiahlé spory pretrvávali až do roku 1395. V roku 1390 spor pokračoval a riešil sa už na inej úrovni. Vtedy 29. augusta palatín Štefan nariaďuje Jágerskej kapitule, aby vyšetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozgoňa na Petra Cudara, ktorý mu okupoval majetky (Lomné, Kobylnice, Kručov-Crucho, Olšavu, Soboš, Mičakovce, Šandal a Bokšu). Po vzájomnej dohode medzi Rozgoňovcami a Cudarovcami v roku 1394 Rozgoňovcom pripadli: Kručov-Chruchow, Lomné, Kobylnice, Nižná a Vyšná Olšava, Mičakovce. Cudarovci vlastnili aj naďalej Soboš, Fijaš, Šandal a Bokšu. Trinásť rokov trvajúci spor sa ešte roku 1395 obnovil pred Budínskou kapitulou, ale na dohode sa už nič nezmenilo a tak táto oblasť hraničiacich žúp bola začlenená ako najsevernejší výbežok čičvianskeho panstva patriaceho do zemplínskej stolice.
V písomnostiach zo 14.-17. storočia sa vyskytuje v ľudovom názve Kručov, resp. v maďarizovanej podobe bez koncového -v. Až koncom 16. stor. bol maďarizovaný, úradný názov rozšírený o charakterizujúcu časť v zmysle etnicko-náboženskom Orosz - rusínsky - „ruskoj" viery - Kručov.
Popredný slovenský historik Ratkoš Peter uvádza Kručov v tabuľke medzi dedinami zdanených krajinskou dikou - vojenskou daňou v roku 1427. Kručov podľa týchto údajov patril k malým dedinám zo 17 usadlosťami.
rokoch 1492-1496 patrili farnosti v Turanoch a Lomnom do cirkevnej organizácie Jágerského biskupstva vranovského a stropkovského dištriktu. Do kostola v Lomnom chodili veriaci z okolitých dedín, možno aj veriaci z Kručova.
rokoch 1471 - 1473 poľské vojská obsadili a držali mestečko Stropkov, pričom vojaci spustošili okolité dediny.
roku 1493, keď sa z hradného panstva vydeľovala štvrtina majetku pre ženskú líniu magnátskeho rodu Rozgonyiovcov, ostatné tri štvrtiny si naďalej ponechal Štefan Rozgonyi. V roku 1410, na základe prvého komplexnejšieho výpočtu poddanských dedín čičvianskeho panstva, nachádzame aj Kručov (Kruchow). Z uvedeného súpisu k roku 1410 vyplýva, že panstvo malo svoju hospodársku bázu v roľníckom obyvateľstve obhospodarujúcom nižšie no o to úrodnejšie polohy. Zalesnené vyššie položené územia boli doosídľované pastierskymi osadníkmi. Časté feudálne nezhody, útlak i vojny sťažovali možnosti trvalého osídlenia poddanými, ktorí boli najviac vyhubení uhorsko - poľskou vojnou v rokoch 1491-1492.
Situácia osídlenia čičvianskeho panstva, keď sa príbuzenstvo delilo o majetok, bola naozaj neutešená, ako vyplýva z údajov spomínanej listiny. Z nich dostala ženská línia iba 1 opustenú poddanskú usadlosť. Lomné, Nižná a Vyšná Olšava patrili panstvu Makovica.
Usadlosti boli koncom 15. stor. decimujúco spustošené, keďže sa nachádzali v nechránených a neopevnených obciach. Tým, že v období poľsko - uhorskej vojny časť poddaných čičvanskeho panstva ušla na bezpečnejšie miesta alebo podľahla živelným pohromám sprevádzajúcich vojenské ťaženie (napr. hladomor, choroby, požiar), vytvorili sa podmienky pre prisťahovanie nových osadníkov v 16. stor. z panstiev v Haličsku a tiež okolitého slovenského obyvateľstva.
V roku 1493 hospodárila v Kručove (in villa Crwcho) okrem domácnosti šoltýsa len jedna poddanská domácnosť. Sedem domácností nedávno dedinu opustilo, prípadne vymrelo. Zakrátko sa aj posledná domácnosť odsťahovala a sídlisko spustlo.
O Kručove sa nezachovali správy z prvej tretiny 16. stor., hoci o jestvujúcich dedinách na panstve Čičva sú viaceré správy.
KRUČOV V 16. a 17. storočí NOVOOSÍDLENCI SPOZA KARPÁT
Hoci sa Cudarovci aj neskôr usilovali získať či zabrať Kručov do svojho vlastníctva, zostala dedina aj v 15.-17. stor. trvalou majetkovou súčasťou panstva Čičava a vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich dedičov.
Až okolo roku 1530 dedinu obnovil schopný sprostredkovateľ - šoltýs. Podľa dohody priviedol prvých valašských usadlíkov. Boli to valasi (Rusíni z Haličska), o ktorých sa zachoval písomný doklad z roku 1547 (introitus arietorum Rutenorum...de Crwczo), keď odovzdávali valaši-pastieri vykŕmených tučných baranov pre pánov na sv. Martina
Po uplynutí dohodnutého počtu prvých rokov tzv. lehoty, kedy si zriaďovali obydlia a upravovali územie na pasienky (boli už zarastené), platili zemepánovi daň a odovzdávali valašské dávky. V chotári nebol ešte mlyn, v obci nežil v tom čase ani kováč.
. V roku 1623 žilo tu okrem rodiny šoltýsa 14 poddanských domácností. Päť valašských domácností hospodárilo na polovičných usadlostiach, deväť domácností na štvrtinových usadlostiach. Ich povinnosti k zemepánom, najmä dávky ovčieho syra a baranov boli charakteristické pre pastierske - valašské obyvateľstvo. V písomnosti zo začiatku 17. stor. (urbár z roku 1623) sa vyskytujú rusínske priezviská miestnych obyvateľov veľmi starobylého typu končiace na -at. Rusínov možno rozpoznať podľa tradičných tvarov osobných mien a prímen, najmä starobylých prímen s koncovkou -at. V 17. stor. tunajší obyvatelia chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1635 zdanili len sedliakov od 0,25 porty.

Za čias Bátoryovcov
Niekoľko sedliackych domácností malo vinice. Až do súčasnosti sa zachoval chotárny názov Na vinici. Jedinečnou povinnosťou bola v 16. stor. peňažná dávka, miesto ubytovania a pohostenia zemepána, dávky konopí súcich na pradenie i dávky jarabíc.
Rabovanie a iné násilnosti vojakov zapríčinili, že bezbranné dedinské obyvateľstvo chudobnelo, usadlosti pustli, zanikali, zväčšoval sa počet želiarov (na prelome 17.-18. stor.). Sedemnáste stor. najmä druhá polovica, bolo najťažším obdobím v dovtedajšom hospodárskom a sociálnom vývoji.
Až koncom 17. stor. a začiatkom 18. stor. poddanských domácností pribúdalo. Oblasť bola spustošená za Rákociho povstania. V rokoch 1715 a 1720 sa spísal súpis gazdovstiev a obrábanej pôdy. V tom čase žilo v Ruskom Kručove po desať sedliackych domácností.
Roku 1715 je uvedený podľa istého súpisu tunajší pivovar. Do roku 1715 nebol mlyn v Kručove, najbližší sa nachádzal na Ondave. V menšom množstve si obilie na múku pre domácnosti zomleli na mlyncoch - ručných žarnovoch
Súčasnosť:
Veľkosť katastra je 821 ha. V obci je kultúrny dom, materská škola so školskou jedálňou, grécko -katolícky kostol a pravoslávna cerkov.
V obci sa nachádza Predajňa potravín M. Babej - obchodná prevádzka (p.z. 1 ), predajňa potravín A. Capová - obchodná prevádzka ( p. z. 1 ), Stolárstvo R. Štefánik - výrobná prevádzka ( p. z. 1 ) a PD Lomné, zaoberajúce sa poľnohospodárstvom.

Obec je členom združenia Ondava so sídlom v Duplíne od roku 2003. Pravidelne, každoročne, sa tu uskutočňujú oslavy Deň Matiek a športový deň s počtom účastníkov 80 - 120. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

späť