Kolbovce

Poloha:
Kolbovce ležia v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v doline východného prítoku Ondavy, v nadmorskej výške 220 m. Mierne členitý povrch tvoria súvislé súvrstvia. Prevláda les s porastom buk a breza.

História:
Keď kráľ Žigmund v roku 1408 a opätovne v roku 1410 daroval šľachticovi Imrichovi z Perína stropkovské panstvo, na území tohto panstva jestvovala aj dedina Kolbovce. V listinách o darovaní ju zapísali pod nemeckým názvom v zmysle Kolbenová Poruba. Z toho je zrejme, že sídlisko založil šoltýs s nemeckým priezviskom Kolben spolu s poddanými podľa zákupného, nemeckého práva. Po vzniku sídliska zemepáni vyvinuli aj priliehavý maďarský názov Kolbvagasa, ktorý sa úradne používal v 15. storočí. Slovenský ľudový názov bol odvodený od mena tvaru Kolbo. Zo slovenského názvu Kolbovce vznikol maďarizovaný tvar Kolboc, používaný od 16. storočia. Z uvedených dokladov a poznatkov je zrejmé, že Kolbovce založil šoltýs s poddanými podľa zákupného nemeckého práva v 14., prípadne 15. storočia. Odvtedy boli Kolbovce nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského panstva, pričom patrili k roľníckym, slovenským dedinám toho panstva. Na prelome 16. a 17. storočia boli Kolbovce malou, resp. stredne veľkou dedinou so slovenským poddanským obyvateľstvom.V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1715 žilo v Kolbovciach 10, v roku 1720 11 poddanských domácnosti. K dedine patril aj mlyn.
Obyvatelia pracovali v lesoch a poľnohospodárstve a pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podnikoch na okolí, pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.

Súčasnosť:
Veľkosť katastra je 943 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola s materskou školou s ročníkmi 1.- 9.. Škola má počítačovú učebňu a školskú jedáleň. V obci je gréckokatolícky kostol. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

späť