Havaj

Poloha:
Havaj leží v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Polianskeho potoka, východného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 295 m. Mierne členitý povrch chotára tvoria vrstvy flyšu. Chotár je zalesnený (buk, smrek a breza).

História:
V roku 1403 kráľ Žigmund daroval zemanom z Geče dedinu Havaj, ktorá prv patrila bezdetným zemanom. Z jej maďarského názvu v zmysle Havajová Poruba je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Havaj s poddanými podľa zákupného , nemeckého alebo valašského práva. Keďže v Havaji v 16. storočí dokázateľne žilo valašsko - rusínske obyvateľstvo, táto skutočnosť umožňuje viac predpokladať, že pôvodcami Havaja bolo valašské obyvateľstvo. Založenie tamojšieho sídliska spadá do 14. storočia. Ľudový názov Havaj bol totožný s priezviskom šoltýsa a v neskorších písomnostiach sa dedina vyskytuje len s takým názvom. Havaj nezostal trvalým majetkom zemanov z Geče. Nadobudli ho šľachtici z Perína už pred rokom 1430. Odvtedy a aj v 17. storočí bol majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 26 poddanských domov, dom šoltýsa, napokon aj pravoslávneho farára, lebo v dedine mali kostol, o ktorom sú doklady od roku 1601. V Havaji koncom 16. storočia vzrástol počet obyvateľov, ale aj domov, čiastočne zásluhou prisťahovalcov. Na prelome 16. - 17. storočia bol stredne veľkou rusínskou dedinou, pričom bol najväčšou v priľahlom okolí. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. Podľa zápisov v urbároch v roku 1639 v Havaji žila šoltýska domácnosť, pravoslávny farár s rodinou, 22 valašských domácností a 8 želiarskych. V roku 1715 žilo v Havaji 13 poddanských domácností, v roku 1720 len 10. K dedine patril aj vodný mlyn.
V obecnej kronike sa píše, že o vzniku názvu obce Havaj sa nezachovali žiadne správy. Medzi obyvateľstvom však kolujú dve legendy o jej pomenovaní.
Obyvatelia pracovali v rozsiahlych lesoch, pálili uhlie a furmančili. Bola tu poľná tehelňa a výkupný sklad. Časť obyvateľstva pracuje v Stropkove a okolí. Súčasnosť:
Veľkosť katastra je 1428 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola s materskou školou a školská jedáleň. Na škole je počítačová učebňa. V dedine majú dom smútku a gréckokatolícky kostol z roku 1824.
V obci sa nachádza poľnohospodárske družstvo BROVA s.r.o. ( p.z. 10 ), Potraviny Daniel Cimbora a pohostinstvo Anna Cimborová ( p. z. 4 ), KARGO -výroba a predaj nealkoholických nápojov (1994), ( p.z. 14 ).
Obec patrí do združenia Horná Oľka so sídlom v Nižnej Sítnici od roku 2003.
V obci sa pravidelne každoročne uskutočňujú spoločenské a kultúrne podujatia ako Deň matiek, Uvítanie detí do života, životné jubileá...
Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

späť