Breznička

Poloha:
Breznička leží v Ondavskej vrchovine v Strednej časti údolia Vojtovca, ľavého prítoku strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 224 m. Mierne členitý povrch zalesneného chotára tvorí treťohorný flyš.

História:
Prvé doklady o Brezničke sú v listinách o darovaní stropkovského panstva šľachticom z Perína v rokoch 1408 a 1410. Iné doklady o Brezničke sú v listinách z roku 1430 o dedičstve vetiev tohto rodu vzťahujúceho sa aj na stropkovské panstvo. Majetkovou súčasťou tohto panstva bola aj Breznička. Keďže ležala v doline toho istého potoka ako staršia dedina Breznica dostala názov odvodený od názvu Breznice. Brezničku nepochybne založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Pretože v 16. storočí v nej dokázateľne žilo valašské, rusínske obyvateľstvo, predpokladáme, že sídlisko založili podľa valašského práva. V 15. - 17. storočí bola Breznička nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 vo valašskej dedine Breznička hospodáril šoltýs a poddanské domácnosti. V roku 1600 malo sídlisko jedenásť obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, ale aj pravoslávneho farára, lebo tam bol aj kostol o čom je doklad k roku 1601. Breznička bola stredne veľkou dedinou. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1715 žilo v Brezničke 10 a v roku 1720 len 7 poddanských domácnosti.
Obyvateľstvo sa zaoberalo pastierstvom, drevorubačstvom a uhliarstvom. Povodeň v roku 1926 spôsobila veľké hospodárske škody. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podníkoch v Stropkove a vo Svidníku.

Súčasnosť:
Veľkosť katastra je 530 ha. V obci je kultúrny dom, dom smútku a grécko - katolícky kostol zo začiatku 19. storočia.V obci sa nachádza PD Vojtovce - poľnohospodárske družstvo (p. z. ). Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

späť